Záprahy
Preteky kočiarov: Počas obdobia trvajúceho 150 rokov boli preteky vozov v starovekom Grécku národným športom.
Prvé olympijské preteky boli súčasťou 25. olympiády roku 408 p.n.l. Preteky vozov boli obľúbeným diváckym športom v rímskej aréne. Zúčastňovali sa ich štyri skupiny vozov - zelená, červená, modrá a biela. Každá skupina bola podporovaná istou politickou klikou. Bol to vhodný bezpečnostný ventil pre odbojný ľud, ktorý by sa inak mohol vzbúriť. Vedenie záprahu ako šport: Príťažlivosť jazdenia so záprahom pretrvávala aj po 2. sv. vojne, hoci doprava spôsobila, že cesty sa stali pre konské povozy nevhodné.
Na výstavách sa organizovali vystúpenia záprahov, preteky záprahov a umenie vedenia záprahu, ktoré bolo kedysi zručnosťou, začali uznávať na celom svete hlavne vďaka pricovi Filipovi. Ako prezidnet FEI (mezinárodná jazdecká federácia) mal dohľad nad pretekmi záprahov v Aachene roku 1968 a na jeho podnet sa uskutočnili prvé medzinárodné preteky záprahov roku 1970. Preteky záprahov: Preteky konských záprahov pre jednozáprahy, dvojzáprahy a viaczáprahy sú trojdňovou súťažou s jednou osobitou fázou, tzv. prezentáciou, alebo kontrolou záprahu. Po nej nasleduje drezúrna skúška.
Súťaž B je maratón, ktorý je ekvivalentom rýchlostnej a vytrvalostnej skúšky v súťaži všestrannej spôsobilosti. Celý maratón je dlhý 27 km a obsahuje početné prekážky. Konečnou fázou je prekážková skúška zručnosti, ktorá podobne ako skoková skúška v súťaži všestrannej spôsobilosti testuje kondíciu koní po ťažkej námahe vynaloženej v maratóne predošlého dňa.
