V utorok 12. januára sa prostredníctvom videokonferencie uskutočnilo prvé zasadnutie krízového štábu pre šport (KŠŠ). Krízový štáb pre šport bol ustanovený z iniciatívy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).
Prezident SOŠV Anton Siekel v úvodnom slove deklaroval, že SOŠV sa o ustanovenie KŠŠ snažil dlhodobo, pretože takýto štáb od prepuknutie pandémie nového koronavírusu aj na území Slovenska považoval za dôležitú platformu na prenos reálnych a relevantných informácií a stanovísk medzi športovým hnutím na jednej strane a Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ), resp. Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR na druhej strane.
„Som veľmi rád, že hlavný hygienik SR súhlasil s tým, že na zasadnutiach štábu sa budú zúčastňovať aj zástupcovia Úradu verejného zdravotníctva,“konštatoval Siekel. ÚVZ na úvodnom rokovaní krízového štábu pre šport zastupovali Ľubomír Píš a Júlia Adamčíková, MŠVVŠ SR zase štátny radca Igor Karaba zo sekcie športu.
Online rokovanie viedol viceprezident SOŠV pre športy a predseda komisie SOŠV pre rozvoj športu Peter Korčok, ktorý je zároveň predseda Slovenského atletického zväzu. SOŠV zastupovali aj predseda lekárskej a antidopingovej komisie Roman Fano, športový riaditeľ Roman Buček a mediálny riaditeľ Ľubomír Souček. Za individuálne športy sa zúčastnil prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek a za kolektívne športy sekretár súťaží Slovenského zväzu ľadového hokeja Pavol Remžík.
Úvodná časť debaty sa týkala aktuálnych možností športovej činnosti v podobe prípravy a súťaží. Ako je známe, počas druhej vlny pandémie nového koronavírusu a ochorenia COVID-19 sú na Slovensku dlhodobo povolené len profesionálne ligové súťaže v piatich športoch (futbal, ľadový hokej, basketbal, hádzaná, volejbal). V iných športoch sa jednorazové súťaže môžu konať len na základe výnimiek, udeľovaných regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva.
Vzhľadom na aktuálny veľmi nepriaznivý vývoj pandémie na Slovensku zástupcovia ÚVZ vyjadrili skeptický názor k možnosti usporiadania masových športových podujatí na Slovensku počas tejto zimy aj jari. Veď pokiaľ ide o počty infikovaných, hospitalizovaných aj mŕtvych pri prepočítaní na počet obyvateľov patrí situácia na Slovensku v posledných troch týždňoch medzi najhoršie na svete. Peter Korčok z pozície šéfa SAZ informoval, že tradičné jarné masové atletické podujatia už boli vzhľadom na vážnu situáciu presunuté na jeseň.
Jeden zo záverov prvého rokovania KŠŠ preto bolo prijatie stanoviska, že športové podujatia masového charakteru na Slovensku v najbližšom období nepripadajú do úvahy.
Peter Korčok uviedol, že športové spolky v období striktných obmedzení potrebujú uľahčiť športovú prípravu predovšetkým reprezentantov a riešiť aj komplikácie s ich presunmi jednak v rámci Slovenska (v súčasnosti s niektorými výnimkami platí zákaz cestovania medzi jednotlivými okresmi) a jednak do zahraničia a späť. Dodržiavanie desaťdňovej karantény po návrate z cudziny by znamenalo vážne prerušenie ich športovej prípravy. Igor Karaba z MŠVVŠ na to reagoval, že ministerstvo sa v takýchto prípadoch snaží pre reprezentantov vybavovať výnimky žiadosťami, adresovanými na ÚVZ.
Ľubomír Píš odporučil, aby SOŠV pripravil kompletný zoznam športových reprezentantov SR a dodal ho so žiadosťou o výnimku pre celý tento okruh špičkových športovcov. Po vydaní súhlasu pre ľudí z tohto zoznamu by ÚVZ nemusel riešiť jednotlivé prípady.
Peter Korčok informoval, že SOŠV po dohode s ministerstvom školstva v spolupráci so športovými zväzmi už pripravil takýto zoznam športovcov, na ktorých by sa mali vzťahovať výnimky. Užšiemu okruhu letných aj zimných športovcov z tohto zoznamu by SOŠV mal vydať dekrét olympionika (ide o reálnych kandidátov štartu na OH v Tokiu a ZOH v Pekingu), širšieho okruhu sa má týkať dekrét reprezentanta. Je záujem, aby sa tieto „inštitúty“ objavili aj v novele Zákona o športe.
Peter Korčok veľmi vyzdvihol, že po dlhom úsilí sa v novembri podarilo zriadiť Olympijské karanténne tréningové centrum v rezorte X-bionic sphere (XBS) v Šamoríne. Pomohlo to predovšetkým plavcom, pretože už niekoľko mesiacov sú prakticky všetky ostatné 25-metrové i 50-metrové bazény na Slovensku zatvorené (v jednom čase by sa v nich na tréningovom procese mohlo zúčastniť naraz maximálne šesť ľudí, čo by bolo z hľadiska prevádzky úplne nerentabilné). Športový riaditeľ SOŠV Roman Buček informoval, že má signály o snahách utvoriť malé „bubliny“ napríklad aj pre bežcov na lyžiach, resp. biatlonistov.
Prezident Slovenskej plaveckej federácie (SPF) Ivan Šulek konštatoval, že zo všetkých športov bolo práve plávanie najviac postihnuté protipandémiovými opatreniami, pretože malo dlhodobo zavretú celú športovú infraštruktúru. „Šamorínska ,bublina´ je na zabezpečenie prípravy výborná, ale na druhej strane je drahá. Jeden deň pobytu plavca v nej vyjde na 60 – 70 eur. Z tohto dôvodu SPF v spolupráci so SOŠV a s XBS pripravila žiadosť na ministerstvo školstva, aby Fond na podporu športu celoročne uhradil náklady na pobyt a tréning všetkých vrcholových športovcov v tomto stredisku – mimo stravy,“ uviedol.
Zástupcom ÚVZ zároveň Ivan Šulek adresoval žiadosť, aby Úrad verejného zdravotníctva umožnil zriadenie ešte jednej „bubliny“ v Národnom vodnopólovom centre v Novákoch, kde by sa mohla koncentrovať príprava vodných pólistov. „V Novákoch je tiež možné utvoriť bublinu, pretože ubytovanie, stravovanie aj tréningy sa dajú realizovať v jednom komplexe,“ vysvetlil a konštatoval, že v okolitých krajinách s výnimkou Česka sa v bazénoch neustále trénuje. Ďalej informoval, že regionálny ÚVZ v Prievidzi návrh na zriadenie „bubliny“ v Novákoch nepovolil, preto sa s tým chce obrátiť na ústredný ÚVZ. Zástupca MŠVVŠ odporučil prezidentovi SPF kontaktovať v tejto veci priamo hlavného hygienika.
Predseda lekárskej a antidopingovej komisie SOŠV Roman Fano konštatoval, že viacero našich špičkových športovcov už prekonalo nákazu novým koronavírusom a vrátili sa do tréningového procesu. Vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky to u mnohých nemusí byť jednoduché.
Členka komisie, imunologička Katarína Bergendiová z Centra Imunovital, k tejto veci vypracovala metodický materiál, určený športovcom aj trénerom. Jeho súčasťou sú aj odporúčania, ako po prekonaní ochorenia upravovať intenzitu tréningového zaťaženia. Roman Fano materiál označil za veľmi dobrú praktickú pomôcku. Uvedený materiál zverejňujeme TU.
Športovci, ktorí prekonali COVID-19, môžu aj vyplniť anonymný dotazník cez stránku https://bit.ly/2JRMCyV. Dotazník je zameraný na následky infekcie COVID-19 na športový výkon.
Na zasadnutí KŠŠ sa hovorilo aj o téme očkovania športovcov proti ochoreniu COVID-19. Roman Fano, ktorý má byť hlavným lekárom výpravy na OH v Tokiu, uviedol, že je priaznivcom očkovania. Zároveň však upozornil, že pre športovcov nemusí byť vhodné dať sa rýchlo „masovo“ zaočkovať – napríklad v USA či vo Francúzsku to neodporúčajú, pretože dôsledkom očkovania môže byť krátkodobo utlmená výkonnosť. Vyjadril názor, že „časovanie“ očkovania športovcov je veľmi dôležité a malo by sa prispôsobiť ich tréningovým a súťažným plánom. Peter Korčok odporučil, aby sa športovci v tejto veci obracali so žiadosťou o radu na lekársku a antidopingovú komisiu SOŠV.
Designovaný vedúci slovenskej výpravy na OH v Tokiu Roman Buček informoval, že Medzinárodný olympijský výbor ani organizátori OH v Tokiu zatiaľ od členov výprav nevyžadujú vakcináciu proti COVID-19 ako podmienku ich účasti na hrách. MOV očkovanie momentálne len odporúča. Na základe sledovania vyjadrení významných ľudí z rôznych krajín však reálne predpokladá, že s približujúcim sa termínom konania hier sa tlak na vakcináciu ich účastníkov bude stupňovať.
Buček dodal, že SOŠV má spracovaný zoznam 198 ľudí – športovcov, aj členov ich realizačných tímov a ďalších potenciálnych členov slovenskej výpravy v Tokiu, ktorí pripadajú do úvahy pre účasť na OH. Pokiaľ ide o možnosť aj časový rámec ich očkovania, čaká sa na vyjadrenie ministerstva zdravotníctva. Medializované prípady zaočkovania bývalej tenistky Dominiky Cibulkovej, či členov Športového centra polície, sa realizovali bez akejkoľvek intervencie zo strany Slovenského olympijského a športového výboru.
Ivan Karaba z MŠVVŠ SR na záver diskusie vyjadril názor, že malo by byť v záujme štátu zaočkovať vrcholových športovcov, do ktorých prípravy išli veľké finančné prostriedky z verejných zdrojov.
STANOVISKO SOŠV K PROBLEMATIKE OČKOVANIA VRCHOLOVÝCH ŠPORTOVCOV
„Slovenský olympijský a športový výbor má záujem o koncepčné riešenie celej problematiky očkovania špičkových športovcov a členov ich realizačných tímov proti novému koronavírusu a ochoreniu COVID-19.
Krátko pred Vianocami, 22. decembra 2020, SOŠV listom požiadal ministerstvá zdravotníctva i školstva, vedy, výskumu a športu o súčinnosť pri zabezpečení vakcinácie kandidátov štartu na olympijských hrách v Tokiu a potenciálnych členov slovenskej výpravy v Tokiu. Ide o okruh približne dvesto ľudí.
V žiadosti o súčinnosť SOŠV argumentoval, že vakcinácia proti novému koronavírusu bude pravdepodobne aj podmienkou účasti člena výpravy na olympijských hrách.
SOŠV plne rešpektuje a podporuje prioritu a dôležitosť očkovania ľudí, ktorí sú v prvej línii boja proti pandémii.
Zároveň sme presvedčení, že verejne propagované zaočkovanie najznámejších a najpopulárnejších športovcov by zvýšilo dôveru slovenskej verejnosti k vakcinácii a zapôsobilo by ako pozitívny príklad pre časť populácie, ktorá zatiaľ nie je rozhodnutá dať sa zaočkovať.“
zdroj: www.olympic.sk